Na sociálnej sieti býva človek človeku vlkom.

Autor: Stanislav Gajdoš | 25.5.2015 o 23:57 | (upravené 26.5.2015 o 0:54) Karma článku: 5,92 | Prečítané:  700x

Už sa Vám stalo, že pri diskusii na sociálnej sieti ste zrazu diskutovali nie s človekom, ale s internetom?

Že ste si dovolili odrazu vtipy, urážky a ponižovanie na adresu „toho druhého“? Že ste na druhej strane už nevideli človeka z mäsa a kostí, cítiaceho, mysliaceho, majúceho právo na názor, česť a dôstojnosť? Ale čosi, s čím treba zatočiť, skoncovať, rozniesť na kopytách, lebo sa to tu vystrkuje proti mne a nemá to tu čo robiť. Preč s tým, podupať a zniesť zo sveta. Sú to často motívy a myšlienkové pochody nás, ktorí vyznávame úctu k človeku.

Čo môže zmeniť správanie človeka v diskusii na internete?

  1. Nevidím toho druhého, čítam jeho vyjadrenia, ktoré ma vytáčajú, pretože sú iné ako moje. Nie je to moja krvná skupina a tak to treba zneškodniť. Nevidím ho, nemám možnosť sa mu pozrieť do očí. Nemám možnosť vnímať jeho pocity, tak môžem použiť akékoľvek prostriedky.
  2. Moje aj jeho vyjadrenia číta neznáme množstvo ďalších diskutérov, a tak mám možnosť sa blisnúť, ako som mu ukázal a získal tak priazeň iných.
  3. Moje správanie ovplyvňuje, čo za počítačom často robím. Ak hrám často bojové hry, kde protivníka musím skoliť, lebo ináč skolí on mňa, určite sa tak budem správať aj v internetovej diskusii.
  4. Na sociálnej sieti sa s človekom nemusím stretnúť, pozdraviť ho a po diskusii sa s ním rozlúčiť a odísť. Ak by som musel, je prirodzené pri stretnutí a lúčení zladiť vzájomný vzťah, alebo urobiť konverzácii záver. Na internetovej diskusii mi je úplne jedno, či si ten druhý sadol k počítaču veselý, alebo smutný, rozhnevaný, alebo unavený. Je to jeho problém. A keď sa diskusia skončí, neriešim, či celú noc preplače, alebo si aspoň kopne do dverí. Je mi to jedno, ale pri lúčení po osobnom rozhovore to jedno nie je.
  5. V Internetovej diskusii často človeka vôbec nepoznám, nanajvýš si pozriem jeho fotku. Na takom človeku mi nezáleží, čo si myslí, čo cíti, alebo ako zoberie tú, alebo onú narážku, lebo pravdepodobne sa nikdy neuvidíme.
  6. Tón hlasu, rýchlosť reči, intonácia, medzery medzi slovami – tie často posielajú viac informácií o správe, ktorú hovorím, ako samotný text. A to už ani nehovorím o mimike, gestikulácii, pohľadu do očí a reči tela. Potom môže byť jedna a tá istá textová správa napísaná s úplne iným úmyslom, ako je na druhej strane prečítaná.

     

Určite sa na túto tému už napísalo veľa, no stále sme akoby na začiatku, keď internetové diskusie sú viac stratou času, ako by mohli viesť k spájaniu názorov, spoločnému presvedčeniu a pochopeniu. Niet nad osobnú diskusiu, aj keď je to časovo náročnejšie. Stojí to za to. Tak ako papierová kniha, kamenný obchod a prechádzka prírodou, som presvedčený, že stretnutie pri káve, alebo vo väčšej diskusnej skupine, alebo len tak náhodne na chodníku, v autobuse, alebo v obchode, má svoju budúcnosť. Ľudia, stretávajte sa, vnímajte svoje pocity a dávajte ich najavo. Len vďaka tomu zostaneme ľuďmi.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

PLUS

Kupujúci Japonec? Neexistuje, tvrdia stánkari z vianočných trhov

Strávili sme jeden deň so stánkarmi, aby sme zistili ako vidia návštevníkov spoza svojich pultov.

EKONOMIKA

Deti boháčov majú vlastnú sieť, stojí za ňou Slovák

Byť bohatým je nuda, keď vás nikto nevidí.


Už ste čítali?